Ďalšia knižka, ktorú som si so sebou pratala na dovolenku, bola práve táto. Jedna z tých posledných síce, ale aj tak. No a musím sa priznať, že neviem, čo si myslieť.
Vojna bola nie zas až tak dávno, no ja som ju nezažila, je to niečo, čo poznám len z dokumentov a z rozprávania. Viem o nej a počula som nejednu spomienku na toto nešťatné obdobie, videla som nespočet následkov, ktoré po sebe zanechala, no všetko tak nejak z diaľky. Nikdy som nemala pocit, že by sa ma priamo týkala. Práve pre to, že som ju nezažila z tesnej blízkosti. Viem, čo sa dialo, dostalo sa ku mne množstvo príbehov od ľudí, ktorí nehodnotili toto obdobie nijak kladne.
No pri tejto knižke som mala pocit, že som priamo tam. Že sa skrývam a utekám, že plačem a kričím,... Že tento príbeh je niečo viac. Asi pre to, lebo to bola prvá takáto knižka, čo som čítala, preto som sa na ňu tak tešila. Nosí v sebe niečo, čo ma nútilo dívať sa na ňu oveľa osobnejšie. Vedela som, že vojna sa netýkala len Nemecka, nás a kdekoho ešte, no nikdy som si pred oči nepredkladala obraz spustošeného Holandska. Týkala sa aj ľudí, ktorí by sa pri správnom dodržovaní zákazu vychádzania možno ani báť nemuseli. No žijeme ako spoločenstvo a je zrejmé, že si budeme chcieť pomáhať. Že nie je fér, aby sme sa k sebe správali ako zvieratá.
Bolo milé vidieť, že aj ľudia, ktorí neboli židovského pôvodu a nepoznali ľudí z deportačných centier, sa strachovali, chceli spraviť niečo dobré a zachrániť čo najviac ľudí, ktorí za nič nemohli. No a nie len židia prichádzali o svoje životy, no i obyčajní naverbovaní vojaci, ktorí položili svoje životy za vidinu víťazstva.
Práve takýto príbeh ponúka táto knižka. Priamo z Amsterdamu. Tento príbeh rozpráva dievča menom Hanneke. Nežije zas až taký poctivý život, no je mladá a robí, čo najviac môže, aby pomohla svojej rodine. Oficiálne robí v pohrebníctve menšie administratívne veci, no jej hlavnou zárobkovou činnosťou je rozvážaťpodpultový tovar a zháňať veci, ktoré sa už v tej dobre tak ľahko kúpiť nedali. Práve týmto spôsobom sa raz ocitne na návšteve u zákazníčky, ktorá ju požiada o veľmi zvláštnu vec. Nájsť dievča, ktoré utieklo pred vojakmi, ktorí zabili jej rodinu. Mnohí sa skrývali a nevedno, ako sa ich životy skončili, keď skončila knižka, keď skončila vojna.
Táto knižka nie je o strachu, bolesti, skrývaní, čučaní, či odboji. Je o láske, priateľstve, odhodlaní niečo urobiť a o odvahe niečo aj reálne urobiť. Hanneke často rozpráva o svojom mŕtvom priateľovi, ktorý odišiel brániť krajinu, no zahynul. Často naňho myslí a nedá sa zabudnúť, pretože sa jej do cesty pripletie jej brat. Čaká ju nemálo ťažkých a nebezpečných rozhodnutí, no aj napriek tomu obstojí, aj keď so smutným koncom. Ale také asi sú tieto príbehy, o smutnom osude tohoto obdobia.
Tento príbeh sa ma pevne držal a nútil ma premýšľať a ďakovať, že žijem, kde žijem a kedy žijem. Pátrala so spolu s Hanneke, hľadala som vodítka a premýšľala asom s ňou. Váhala som s ňou a bála som sa. Chcela som pomôcť a spraviť niečo osožné. Obľúbila som si snáď všetky postavy okrem cudzích vojakov v meste. Obdivovala som toto dievča za to, čo všetko muselo urobiť a ako dobre sa naučila klamať, aby niekomu pomohla a chránila tak aj samú seba. Vedela som, prečo na začiatku váhala, ja yb som tiež nesúhlasila. no odhodlala sa a vstúpila do lepkavej pavučiny nepekného času, na ktorú by nikto z nás nemal zabudnúť.
Po tomto viem, že dobrí ľudia existovali a snáď nejakí existujú aj dnes. A ak sa budeme chovať ako ignoranti, v ďalšej vojne by sme pozabíjali jeden druhého, no mali by sme sa chrániť a pomáhať si, postaviť sa krivde. Snáď žiadna už nikdy nepríde.
Táto knižka mi dala veľa, čítala sa super ľahko a budem ešte dlho spracovávať, čo obsahovala.
nakridlachknih.blogspot.cz, 19.8.2018
