Keď ide o záchranu čarovnej Lilandgardie, treba spojiť všetky sily. V druhom pokračovaní magického príbehu (nielen) o jednorožcoch musí elfská princezná Aranis prejsť nebezpečnou krajinou drakov. Podarí sa jej to? Druhá časť z trilógie Posolstvo jednorožcov začína cestou elfskej princeznej do nebezpečných dračích hôr. Ak ste prvý diel nečítali, budete si musieť niektoré súvislosti domyslieť, ale napriek tomu vás čaká zaujímavá prechádzka svetom fantázie. Ten sa snaží ovládnuť temný čarodejník Valgar so svojou obrovskou armádou netvorov. A že sú neskutočne krutí, tak o tom vás presvedčí mnoho pasáží v deji. O záchranu čarovných krajín sa neúnavne pokúša kráľovná zeme, elfská princezná Aranis. Jej cieľom je poraziť sily zla s pomocou zázračného jednorožca. Predtým však musí zjednotiť všetky národy, hlavne drakov a ľudí. Púť sa stáva nebezpečnou a niekoľkokrát jej (ako v každej dobrej knihe) ide o život. Detský čitateľ sleduje boj dobra so zlom, ktoré v príbehu často ťahá za kratší koniec. „Keď sa spojím s ich myšlienkami, sú vždy čisté a úprimné. Nedokážu klamať alebo zapierať. A ich myseľ je otvorená. Zvieratá ju nedokážu pred niekým uzavrieť. Lenže Donit ma do svojho vedomia nepúšťa úmyselne. On dokáže svoje myšlienky uzavrieť. Dokáže vycítiť, že sa chystám vstúpiť do jeho vedomia. A toto vedia rozpoznať len zázračné bytosti... zvieratá s kúzelnou mocou alebo s kúzlami v krvi.“ Aby som nezostala len v tejto rovine, Michaele Burdovej sa podarilo do príbehu zakomponovať kúsok nevinnej zakázanej lásky medzi Aranis a Veraginom. Nejde o žiadne veľkolepé scény, ale skrytý odkaz, že aj temné bytosti (Veragin) môžu chcieť byť dobré kvôli láske. Dokazuje to množstvo bojových scén, záchrana života, ale i smrť niektorých postáv. Nechcem tu menovať všetky tie podivné bytosti, počnúc od noxogov po kirlopov a mordatov. Zásadný boj prebieha medzi Valgarom a Aranis, bratmi Veraginom a Maxarelom, a predovšetkým ten najdôležitejší je boj o záchranu Lilandgardie. Dej preto prebieha vo viacerých rovinách. A či vyhrá dobro? Možno niečo naznačí už táto kniha... „Aranis zalapala po dychu. Taký impozantný pohľad sa jej ešte nikdy v živote nenaskytol. O drakoch už počula veľa legiend a bájí, ale ešte nikdy nijakého na vlastné oči nevidela. Všade okolo seba zreteľne cítila ich silu.“ Osobne si myslím, že autorke sa podarilo napísať „Pána prsteňov pre deti“. Vďaka pútavému opisu a ľahkému štýlu, prístupnému aj mladším čitateľom, získala celá séria mnoho ocenení. Najzaujímavejšie z toho všetkého je, že bola nominovaná na Zlatú knihu 2010. Prekvapil ma aj fakt, že táto mladá spisovateľka vôbec písať nechcela, až raz dostala nápad napísať knihu o jednorožcoch. Nuž a výsledok sa skutočne vydaril. Ešte raz upozorňujem, že ide o druhú časť trilógie. Ocitnete sa preto priamo v deji. Chvíľku teda potrvá, kým sa zhruba zorientujete. Odporúčala by som radšej začať od jednotky, aby ste nemali pocit, že čítate o niečom, čo vám vôbec nič nehovorí. Síce, keď sa vám podarí ako tak sa udomácniť v príbehu, asi si budete musieť kúpiť aj posledný diel. Ja som si ho požičala, prečítala a potešila sa, že jednorožce nekončia prvoplánovo. To však už prezrádzam priveľa. „Aranis toto všetko cítila. Nezreteľne, ale predsa. A on to vedel. Stála meravo a uprene na neho pozerala. V jej očiach sa zračilo všetko, čo v tej chvíli cítila: smútok, bolesť, výčitky, zlosť, rozhorčenie, strach a otázky... veľa otázok.“ Na záver ešte napíšem, že kniha je veľmi súčasná a keby som mala teraz jedenásť rokov (ako sa uvádza odporúčaný vek na obale), tak by som sa z nej potešila. Dnes si myslím, že udatnosť hlavnej hrdinky a odvaha nevzdať sa v ťažkých situáciách, je celkom inšpirujúca. Síce ide len o fiktívnu postavu, ale my dievčatá potrebujeme nejaké vzory, a nielen pre dievčatá to môže byť práve táto princezná. Viem si predstaviť Posolstvo jednorožcov ako celkom pekný darček pre deti, ktoré čítajú radi a vy hľadáte vhodný tip na ich narodeniny.