Zanietený mladý archeológ Will Burrows mal ledva 14 rokov, keď sa rozhodol vypátrať, čo sa stalo s jeho otcom a iba tak náhodou sa prepadol do tajomného Podzemia. Doktor Burrows sa totiž stratil v roku 2007 a presne pred 7 rokmi sme sa museli, aj keď trošku rozpačito, rozlúčiť s Chlapcom, ktorý prežil. Britská autorská dvojica Roderick Gordon a Brian Williams začala byť literárne činná v období, kedy J. K. Rowlingová uzavrela dobrodružstvo slávneho čarodejníka Harryho Pottera a jeho priateľov. A odrazu sa začalo šuškať, že Chlapec, ktorý prežil má veľmi silnú konkurenciu, pretože práve Will Burrows ho mal pred 7 rokmi nahradiť. Vlastne, Will Burrows a jemu podobní knižní hrdinovia, ktorí odrazu začali vyliezať z tých najmenej pravdepodobných miest, sa mali postarať o to, aby vyplnili, čo najrýchlejšie a čo najfantastickejšie, prázdne miesto, ktoré po čarodejníkoch, obroch, kentauroch, Smrťožrútoch, obávaných baziliškoch, bájnych fénixoch a niekoľkých daroch smrti ostalo. Aj keď prognózy boli skôr skeptické, Podzemie sa stalo súčasťou nielen obyčajného života neobyčajného knihomoľa, ale aj neobyčajných knižníc úplne obyčajných ľudí. Koniec koncov, Roderick Gordon vedel veľmi dobre, čo má ponúknuť náročnému čitateľovi. Roderick Gordon začal s písaním experimentovať v pomerne mladom veku. Keď mal 12 rokov, vyšla mu v školskom časopise jeho prvá krátka poviedka. Po ukončení vysokej školy istý čas písal texty pre rôzne hudobné skupiny, v ktorých i zvykol hrávať. Zlom v jeho spisovateľskej kariére nastal až v roku 2003, kedy sa za výraznej asistencie jeho dlhoročného priateľa Briana Williamsa rozhodol napísať filmový scenár ku kriminálnemu thrilleru Second face. Ibaže čosi sa pokazilo, našťastie v prospech Rodericka Gordona. Keďže tento v súčasnosti popredný anglický autor literatúry pre deti a mládež bol od mala fascinovaný archeológiou i paleontológiou a celkom často uvažoval nad tým, čo sa asi tak môže ukrývať pod zemským povrchom, bolo iba otázkou času, kedy sa v jeho hlave zrodí príbeh, s ktorým si mohla nové strhujúce dobrodružstvo odžiť ďalšia generácia čitateľov. Veď knižná séria Podzemie má až 6 častí a každá časť je o niekoľko strán hrubšia ako tá predchádzajúca. Napriek tomu, že populárny londýnsky archeológ a rozpačitý, ale za to veľmi milujúci otec, doktor Burrows, zmizol v Anglicku v roku 2007, príbeh o Stratenom svete, záhadných Styxoch a pláne o ovládnutí sveta, sa začal vo vydavateľstve Fragment písať s ročným oneskorením. I tak sa však oplatilo čakať a spolu s dvornými prekladateľmi (Roľko Patrik, Mária Havranová, Lenka Eliášová či Zora Sadloňová) i s Willom a jeho trošku netypickým kamarátom Chesterom sme sa mohli rok po roku nielen prepadnúť Hlbšie do Podzemia, ale okúsiť v ňom i Voľný pád, prežiť nejeden ťažký Súboj alebo Špirálu hrôzy, aby sme tak mohli v roku 2013 dať ďalšie nostalgické zbohom Osudným tajomstvám, ktoré možno, naozaj iba možno pomohli zachrániť náš svet. Porovnávať knižnú sériu Podzemie s knižnou sériou Chlapca, ktorý prežil nie je dvakrát šťastnou voľbou. A ani to neodporúčame, pretože literatúra pre deti a mládež, ako sme si to vysvetlili pri útlom Železnom mužovi, je nevyspytateľná a veľmi kreatívna. Možno sa raz za čas nájde nejaká téma, ktorá sa zrecykluje a touto recykláciou vám sadne menej, avšak stále je tu veľa faktorov, ktoré vás dokážu presvedčiť o tom, že presne táto detská kniha, ľubovoľne hrubá i zvláštne veľká, stojí za to. Roderick Gordon mal len tú smolu, že vydal svoje Podzemie v období, kedy každý z nás vlastnil Nimbus 2000, doma choval minimálne jednu sovu a aspoň raz do mesiaca nafúkol vlastnú tetu. Nechtiac, naozaj nechtiac. Napriek tomu, že sa dej Podzemia odohráva pod zemou a ešte hlbšie pod zemou, je svojou štruktúrou farbistý. Nie je natoľko pochmúrny a trošku jednoliaty ako Mesto Ember od Jeanne DuPrauovej, vie vyraziť dych podobne šarmantne ako Cesta do stredu Zeme i Dvadsaťtisíc míľ pod morom od fenomenálneho Julesa Verneho, zabaví i rozsmúti vás presne tak ako Bezzubý drak Cowellovej, pokiaľ ide o medziľudské vzťahy, a bude vás držať v napätí podobne hravo ako väčšina duchárskych príbehov, ktorých ústredným motívom je hľadanie pravdy ukrývajúcej sa za rodinným tajomstvom. Príbeh o Willovi Burrowsovi a jeho otcovi sa odvíja pomaly. Niekedy má čitateľ pocit, že sa čas akoby zastavil, a to aj napriek tomu, že rozprávač pokračuje vo svojom výklade oduševnene ďalej. Veľké množstvo opisov i popisov či odbočení od hlavnej dejovej línie vás sem-tam trošku unaví, a možno budete v istom momente súhlasiť s recenziami popredných svetových periodík, že prvá tretina Strateného sveta v Podzemí neplynie, iba tak lenivo prešľapuje z nohy na nohu a čaká na vhodnú chvíľu, kedy to konečne poriadne rozbalí. A raz za čas k týmto úvahám vrátite aj v ďalších častiach, ale ani v jednom jedinom prípade sa nestane to, že by ste knihy museli kvôli tomuto malému a trošku statickému nedostatku zatvoriť a odložiť do police na dobu neurčitú. Tam, kde príbeh stráca na dynamike, čo je viac-menej spôsobené autorovým zanietením pre istý vedecký okruh (bez niektorých podrobností nebude všetko fungovať tak, ako by malo!), robí ho neodolateľným svet, ktorý môžete nájsť iba ak tak v skúmavke a naoko bláznivých predstavách pána Doyla. Svet, ktorý vás šokuje svojím naturálnym zjavom, hmatateľnou krutosťou, bizarnou rôznorodosťou a zvláštnou vypočítavosťou. Svet iný od toho nášho, nad povrchom, no zároveň dôverne známy a desivo autentický. Svet plný Styxov, smrtiacich ampuliek, desivých Prieduchov i dobrodruhov bojujúcich s nepriazňou osudu, za kúsok vlastného šťastia alebo iba preto, aby ľudstvo prežilo. Svet, nad ktorým sa minulý rok musela zamyslieť i September, keď slávila Veselicu. Svet, ktorý si zamiloval nešťastne šťastný Gollum, keď našiel veľprsteň a svet potichu a trpezlivo číhajúci pod vaším domovom na vás a vaše zvedavé ja, ktoré sa rozhodne pre nečakané hrdinstvo v momente, kedy na neho zvodne zažmurká to, čo sa ukrýva za čierno-čiernou tmou. Povolanie archeológa nie je len zábavné, zašpinené, premočené alebo prepotené, je predovšetkým rizikové. A ak sa k nemu pridá jedna malá náhoda, môže vás stáť veľa síl i odhodlania. Tak či tak si ho zamilujete. Roderick Gordon sa o to postará. Je úplne nepodstatné, či vám jeho knižná séria sem-tam pripomenie iné diela, ktorých ústredným motívom bola cesta pod zem, alebo Will Burrows spolu s priateľmi vyvolajú nostalgické spomienky na im podobných hrdinov z filmov, televíznych seriálov, počítačových hier, komiksov i krátkych alebo dlhých takmer rozprávkových textov. Zrecyklované známe prvky, idey, postupy, zvraty, zauzlenia a hlavne rozuzlenia, sú síce dôverne známe, avšak do tejto chvíle neboli spracované tak unikátne ako pred 7 rokmi, kedy sme cestovali do práce hop-šup práškom, báli sa vysloviť meno Toho, koho netreba menovať či čakali na ten list, ktorý nás odveje do jednej kúzelnej školy. Dnes síce jazdíme na poníkoch, snažíme sa vycvičiť draky, skrotiť džinov i železných mužov. Presviedčame medveďov, aby sa udobrili s myšami. Karháme škriatkov, že v pivnici stratili svojich rodičov, hľadáme s vílami a vodníkmi najmocnejšie kúzlo, robíme starosti mnohým anjelom a čarokraje brázdime loďami vlastnej výroby. Avšak Podzemie dobývame zatiaľ tak, ako ho dobyl Roderick Gordon – pod domom zo 16. storočia v malebnom meste zvanom Northamptonshire.