Túto knihu som si pred rokom nechávala na Vianoce, no nejak ma zase zlákal môj obľúbený Nočný cirkus, a tak keď pred nedávnom vyšla v Albatrose v cz verzii, vedela som, že tento krát si ju už nenechám ujsť. Leigh snáď nemusím nikomu predstavovať, no ak ste náhodou nečítali Griša sériu alebo Vraniu šestku, nebojte sa, aj tak si túto knihu môžete prečítať, keďže nenadväzuje na žiadnu z týchto kníh. Síce sa odohráva v rovnakom svete, no ide len o poviedky typické pre danú oblasť. Každá z nich v sebe nesie nejakú tú časť z klasických rozprávok, no ako autorka na konci vysvetľuje, zapojila svoju fantáziu a zmenila ich na reálnejšie, oveľa viac zaujímavejšie príbehy. No nečakajte, že pôjde o úplne rovnaké rozprávky, ktoré však končia inak (princezná sa zachráni sama atď.), zostáva len slabý základ, na ktorom Leigh vybudovala niečo nové a originálne. Som naozaj rada, že sa pustila do toho práve touto cestou a že nevytvorila niečo úplne nové, pretože práve to spojenie s rozprávkami nášho detstva, vás privedie do hlbšieho zamyslenia a o to viac si ich potom užijete. Podľa mňa, je táto kniha geniálnym čítaním práve počas Vianoc, ktoré sú práve časom na rozprávky, či už ste dieťa alebo dôchodca.
Amaya a Trnitý les /
Prvý príbeh pochádza z Nové Zeme, ktorú sme zatiaľ nemali veľmi možnosť vidieť v jej knihách, okrem teda na krátky čas v Griši. Napriek tomu, mám pocit, že ňou autorka dobre vystihla atmosféru tejto novej krajiny. Z poviedky bolo cítiť inšpiráciou gréckou mytológiou a jej Minotaurom, ale aj tradičnou Kráskou a zviera, ktorá však skončí trochu inak, no zároveň s podobnou myšlienkou. Prináša netradičnú hrdinku, dievča ktorému sa každý vyhýba, ktorá nie je nijak úžasne odvážne, skôr odovzdané osudu. Vyskytujú sa tu taktiež 3 krátke príbehy, ktoré končia inak, než by ste čakali. Celkovo ma poviedka veľmi bavila, mala super temnú atmosféru,no zároveň v sebe niesla kúsok svetla a nádeje.
Hodnotím: 5 *
/ Příliš chytrý lišák /
Na túto poviedku som bola naozaj zvedavá, pretože som si ju plánovala už dávnejšie prečítať, keď ju spomínala Alina pri popisovaní jednej mojej obľúbenej prefíkanej postavy. Štýlom ide o bájku o lišiakovi, na ktorého sa lepila smola už od narodenia, no on bol tak prešibaný, že sa mu ju vždy podarilo obísť, dokonca vždy aj niečo tým získal. No viete ako to chodí, niekedy treba byť viac opatrný a nespoliehať sa na to, že ak niečo vyšlo prvý krát, neznamená to, že nenatrafíte na niekoho múdrejšieho, kto dokáže prekabátiť vás.
Hodnotím: 4,5*
/ Čarodejnice z Duvy /
Tak toto bola naozaj krásna rozprávka, aj keď tak ako ostatné, v temnej atmosfére, kde ste celý čas nevedeli, čo čakať. Ide o už druhý príbeh z Ravky, mojej asi najobľúbenejšej krajiny. Ukazuje, ako môže zdanie klamať, a tak zistíte, že nie vždy je všetko tak, ako na prvý pohľad vyzerá. Veľmi sa mi páčilo, ako autorka vyriešila koniec, pretože išlo o inšpiráciu rozprávkou o Janíčkovi a Marienke, nad ktorou som sa ja sama v detstve často pozastavovala.
Hodnotím: 5*
/ Malá kudlička /
Posledný príbeh z Ravky sa mi páčil asi najmenej z celej knihy, nehovorím, že nebol dobrý a neniesol úžasné posolstvo, no nejak od začiatku som tušila ako to celé skončí. Ide o klasický príbeh, kde sa otec snaží vydať svoju krásnu dcéru, a tak dáva nápadníkom 3 úlohy, vďaka ktorým sa snaží zbohatnúť a získať väčšiu moc. To je trošku skombinované aj s tým ako ľudia pozerajú na Griše už v starej dobe, ešte pred Druhou armádou. No záver je samozrejme iný, a aj keď sa mi páčil, nedostal ma tak ako ostatné poviedky.
Hodnotím: 4*
/ Princ vojáček /
Podľa mňa najviac desivá poviedka. Aj keď sama o sebe nebola tak strašidelná, tá atmosféra no fú. Preto by som hneď vedela zaradiť, že sa jedná o rozprávku z Kerchu, ktorý je sám takýto často až zvrátený. Ide o prerozprávanie Luskáčika, no jedná sa o poviedku, ktorá vás donúti veľa rozmýšľať, aby ste sa vedeli vžiť do celej situácia. Veľmi emotívna a silná, a aj keď trochu creepy, ide o moju druhú najobľúbenejšiu poviedku tejto knihy.
Hodnotím: 5*
/ Když voda zpíva oheň /
Posledná, a moja najobľúbenejšia je poviedka z chladnej Fjerdy. Je taktiež najdlhšia, a najviac rozvinutá do detailov. Dostávame pohľad na nepoznaný kráľovský podmorský svet, ich zvyky a zmýšľanie. Spočiatku som tam videla inšpiráciou malou morskou pannou, no ako sa nakoniec ukázalo, ide skôr o príbeh Uršule, nie Ariel. Je to príbeh o morskej panne, ktorá nejak nepatrí ani do jedného z dvoch svetov, a po navštívení súše dochádza k veľkým zvratom v jej príbehu. Je to veľmi smutný príbeh, ktorý ukazuje čo sme ochotní obetovať, a čo to potom s nami samotnými môže spraviť.
Hodnotím: 5*
Kniha bola úžasným čítaním, ktoré som si veľmi užila. Aj keby neviete, že príbehy pochádzajú z rôznych častí Griša sveta, pri čítaní sami pocítite rozdiel medzi nimi, a pre mňa, po prečítaní viacerých kníh od Leigh bolo naozaj ľahké priradiť ich ku určitej krajine. To ukazuje rozmanitosť jej fantázie a perfektné vykreslenie daných krajín. Okrem fantastických príbehov, je kniha obohatená o nádherné ilustrácie, ktoré nájdete na každej strane a postupne sa rozvíjajú tak, až na konci príbehu vytvoria celkový obraz. Jediné čo mi tu trochu chýbalo, bolo že sme sa zase nedozvedeli nič o Šu-Hane, ktorý stále zostáva tou záhadnou krajinou o ktorej skoro nič nevieme. Napriek tomu však knihu nemôžem hodnotiť inak než na 5 kačičky!
Never Trust a Duck, 10.11.2018
