Už keď táto kniha vyšla v angličtine pred dvoma rokmi, vedela som, že si ju musím prečítať a že ju budem milovať. Po Bohoch Olympu sa mi ťažko opúšťal svet Percyho Jacksona, pretože je to jedna z mojich najobľúbenejších sérií vôbec a aj keď už bol von Magnus Chase, dúfala som, že Rick napíše ešte niečo ďalšie a polobohovia sa vrátia. Neviete si ani predstaviť, aká bola moja radosť, keď som zistila, že sa chytá ďalšia pentalógia (!!!), ktorej hlavnou postavou bude sám boh Apolón. Je to jeden z mojich obľúbených bohov gréckej mytológie. V Rickovom svete je síce chorobne namyslený a samoľúby, ale to mi absolútne nevadí. Vždy sa mi páčili všetky jeho schopnosti, ktoré po ňom dedia aj jeho polobožské deti, aj keď mne až také blízke nie sú. Lekárov sa bojím, strieľať z luku tiež neviem a ani nehrám na nijaký hudobný nástroj... ale keby som nebola sama sebou a mohla si vybrať božského rodiča, bol by to Apolón. (Ale v skutočnosti sa hrdo hlásim ako dieťa Hypnosa. Spánok je moja druhé meno ??).
Takže prvý diel som si prečítala takmer hneď po tom, ako vyšiel a hoci teraz už z angličtinou nemám nejak extra problém, vtedy mi sem-tam nejaké frázy nedávali zmysel a pár vecí som kvôli tomu nezachytila. Preto keď už vyšiel v slovenčine aj druhý diel, rohodla som sa začať čítať od začiatku... a bolo to rovako skvelé ako prvýkrát! (ešte aj o niečo lepšie, keďže som konečne rozumela všetkému)
Utajené orákulum je skvelým návratom do sveta Percyho Jacksona. Hlavný hrdina Apolón sa zrazu ocitne v koži smrteľníka ako trest od jeho otca Dia a zrazu netuší, čo so sebou. Zo začiatku to zvláda so svojou typickou panovačnosťou, no tá ho postupne opúšťa, hlavne keď zistí, že stratil všetky svoje schopnosti a božskú krásu a musí sa spoľahnúť na pomoc ostatných, keďže sám je zrazu celkom bezmocný.
Ako to už pri Rickových knihách býva, aj v tejto nám predkladá typickú šamblónu- stratený hrdina,
odsúdeny na naplnenie proroctva, ktoré sa zdá byť smrteľne nebezpečné a výprava na jeho naplnenie nemožná. Viem, že niektorí čitatelia sa na to sťažovali, ale mne to naozaj neprekážalo. Hlavne preto, že som sa tak akoby vrátila do čias, keď som čítala Percyho, kedy bolo pre mňa všetko nové a pripomenulo mi to, ako som sa do gréckej mytológie a Rickovho sveta pomaly zamilovala.
„Naisto som vedel jedinú vec: môj trest je nespravodlivý. Zeus potreboval zvaliť vinu na niekoho, a koho iného si vybrať, než toho najkrajšieho, najnadanejšieho a najobľúbenejšieho boha zo všetkých: mňa."
Apolón sa na svojej ceste ocitá na rôznych známych miestach a aj stretáva kopu postáv, ktoré vystupovali v predošlých sériách. Najviac ma, samozrejme, potešila prítomnosť samotného Percyho. Viem, že on si už zažil svoje a Rick mu chce dať konečne pokoj a tak sa tentoraz nedostal do centra diania. No bola som rada, že aj tak trochu priložil ruku k dielu a zapojil sa do pá bitiek.
Okrem Percyho som jasala aj z prítomnosti Nica, mojej druhej obľúbenej postavy a potešili ma aj Will, Rachel a Cheirón... a ešte nejaké ďalšie známe postavy, ktoré ostatní aspoň spomenuli a tak sme sa dozvedeli, čo sa s nimi po udalostiach v Bohoch Olympu stalo.
No Rick je skvelý vo vytváraní sympatických a úžasných postáv a tak som si obľúbila aj kopu nových- Meg, Harleyho, Kaylu, Austina...
Na scéne sa objavil aj nový zloduch, rovnako pôsobivý ako Konos alebo Gaia. A rovnako kopa nových oblúd, starodávnych hrdinov a bohov... A o to zaujímavejšie to bolo, keď sme sa o nich dozvedali z pohľadu Apolóna a nie hrdinov. Ten samozrejme niekedy kopu vecí prikrášľoval, aby z toho vyšiel najlepšie, ale bolo fascinujúce sledovať, ako stál na začiatku zrodu rôznych legiend.
V tomto Ricka veľmi obdivujem. Že dokáže takouto formou človeka niečo naučiť a on si pri tom ani neuvedomí, koľko nových informácií získal. Keď som s Percym začínala, nevedela som o gréckej mytológií ani ň. Možno som vedela kto je Zeus, Hádes a Poseidon a že existoval nejaký Hercules. Po niekoľkých Rickových knihách som si už schopná s nikym vymeniť nejaké tie vedomosti.
Apolón bol ako rozprávač skvelý. Rickove knihy sú preslávené aj jeho skvelým humorom a aj pri tejto knihe som sa často popri čítaní rehotala. Keďže bohovia sú celkovo dosť samoľúbi a myslia si, že sa všetko točí okolo nich, viete si predstaviť, aký je Apolón, ktorý sa v tom doslova vyžíva. Sledovať ho ako sa zmieruje so svojou situáciou bolo samo o sebe zábavné a navyše všetky tie trapasy, ktoré ho celý čas sprevádzali... fakt super. Aj keď starší čitateľ sa samozrejme musí trochu odosobniť, sú to predsa len knihy písané hlavne pre mladších čitateľov, takže nejaký extra sofistikovaný humor tam nenájdete... no mne to absolútne vyhovuje.
Okrem toho sa mi veľmi páčil aj postupný vývoj postavy. Apolón na scénu vstupuje ako namyslený boh, ktorý čaká, že smrteľníci mu budú skladať ódy a pod nohy hádzať kvety, len čo ich poctí svojou prítomnosťou, no postupne sa začína meniť. Pobyt na zemi medzi smrteľníkmi, ktorí sa každodene stretávajú s nepriazňami osudu mu otvorí oči. Zistí, že veľa vecí, ktoré kedysi ako boh urobil, bral úplne inak ako teraz, keď je sám na strane tých, ktorých sa božské zásahy priamo dotýkajú. Smrteľníci nemajú pred sebou celé tisícročia, počas ktorých sa na ich chyby zabudne, nedostávajú zakaždým novú šancu... zdá sa, že to Apolón pochopil. No som rada, že nestratiľ úplne všetko z tej svojej narcistickej postavy, pretože povedzme si úprimne, to by už nebolo ono.
„Nie všetky príšery sú trojtonové plazy s jednovatým dychom. Veľa má aj ľudskú tvár.?
Ešte je tu jedna vec, ktorá ma zakaždým poteší. Milujem, keď autori rozsiahlych sérií, väčšinou z rovnakého sveta, vkladajú do kníh rôzne referencie na iné knihy, alebo postavy. Tu som zachytila jednu na Magnusa Chasa: ,,Usilujem sa vyhýbať hovoriacom zbraniam. Zdajú sa mi nezdvorilé a rozptyľujú ma. Artemis mávala luk, ktorý nadával ako fenický námorník. A inokedy som zase v jedenej štokholmskej krčme stretol úplne božsky sexi boha, až na to, že jeho hovoriaci meč nezatvoril ani na chvíľku zobák."
Štokholm, severský boh, hovoriaci meč... že by Magnusov otec Frey a jeho slávny hovoriaci meč Sumarbrander alias Jack?
Príbeh z kníh o Magnusovi Chasovi je síce úzko spätý s týmto, pretože Magnus je Annabethin bratranec a aj sa stretnú, ale on je synom severského boha. Preto mi to príde zaujímavé, koľko rôznych mytológií a svetov sa v Rickových knihách stretáva.
A potom som zachytila ešte jednu, pravdepodobne úplne náhodnú ale veľmi ma to potešilo:
,, ... niektorí vliekli spadnuté stromy. Jeden ktovieprečo ťahal voz Chevy Impala 1967."
Je tu nejaký fanúšik seriálu Supernatural? Ak áno, určite viete, o čo ide. A navyše, v jednej epizóde sa Sam a Dean zaplietli aj s gréckymi bohmi... tak prečo nie? ??
Keď to mám celé nejako zhrnúť, toto bola jednoducho kniha, ktorú som potrebovala. Minulý mesiac som mala istý čas čitateľskú krízu a potom som čítala knihy, ktoré som zase až tak veľmi netúžila prečítať, no chcela som dodržať svoje predsavzatie... a teraz konečne prišla kniha, ktorej čítanie som si užívala, znova som stretla postavy, ktoré milujem, aj som sa pobavila a niečo nové sa naučila... táto kniha a aj celá séria je proste nutnosť pre fanúšikov Percyho Jacksona a ak medzi nich ešte nepatríte... určite neoľutujete, keď to s Rickovými knihami skúsite :)
strana36.blogspot.cz, 26.8.2018
