
Rick Riordan: Apolónov pád 2
Hodnotenie autorom recenzie: 100 % Rick Riordan ma nikdy nesklamal a tak tomu bolo aj pri tejto knihe. Jednoducho tohto autora milujem. Pre mňa je už dávno absolútnou jednotkou. Jeho knihy sú vtipné a svieže, no zároveň správne napínavé a dobrodružné. Už v prvom dieli sme zistili, že Apolón je úžasná postava. V tomto sa to len potvrdilo. Nie len pre jeho trefné a často sebestredné poznámky, ale najmä kvôli jeho spomienkam na starý život, ktorý poznáme z mytológie. Tieto flashbacky sa mi mimoriadne páčili a dokázali dej krásne doplniť aj ozvláštniť. Zároveň bolo badať postupný vývoj tejto postavy. Apolón vzhľadom na svoje nové smrteľné skúsenosti prehodnocuje svoje niekdajšie názory a postoje a mne sa to na ňom veľmi páči, pretože sa z neho stáva lepší človek. Alebo boh? Bonusom v tejto knihe bol nepochybne Leo Valdez. Kto čítal Bohov Olympu, vie, prečo to hovorím. A kto nie, pri všetkých olympských bohoch, napravte to! Leo je jednou z najlepších Riordanových postáv. Je vtipný, pohotový a šikovne dokáže vyriešiť každú situáciu. Čo viac chcieť? Bavilo ma tiež sledovať Kalypsó, ktorá si zvyká na to, že viac nie je Titankou, keďže sa vzdala svojej nesmrteľnosti. S Apolónom preto tvorili celkom dobrú dvojku. Zároveň ho dokázala nádherne podpichovať. Každá ich scéna bola parádna a sršala správnou dávkou sarkazmu, čo ma príjemne pobavilo. Leo však nijako nezaostával a nenechal na Apolónovi suchú ani nitku. "Neprovokuj ma, Valdez. Keď zo mňa zase bude boh, urobím z teba súhvezdie. A pomenujem ho Malý splašený Leo.” Paradoxne, postava, ktorú si stále neviem obľúbiť, je Meg McCaffreyová, popri Apolónovi druhá hlavná protagonistka tejto série. To dievča ma skôr vytáča a keď sa stane niečo, vďaka čomu by som si ju už aj mohla obľúbiť, v ďalšej scéne to zas pokazí. Môžem teda povedať minimálne to, že je svojská. Ale mne to nesadlo. Dejovo bola kniha pútavá. Riordan vie, ako zaujať. Osobne mi veľmi vyhovovali aj pomerne krátke kapitoly. Na cestu električkou priam ideálne. Hoci na druhej strane, rád ich ukončuje malými cliffhangermi, ktoré vás budú nútiť čítať ďalej. No aj keby tam neboli, knihu by ste isto nepustili z rúk, pretože je tak dobre napísaná. Rick je pre mňa jednoducho zárukou kvality. Vždy budem jeho knihy odporúčať ďalej. Skvelým bonusom je krátke vtipné haiku na začiatku každej kapitoly, ktoré čitateľovi napovie, čo sa bude ďalej diať. "Moje zbožné želanie: Ach, aspoň jeden večer nebyť za debila!" Musím priznať, že na tejto sa mi páčilo aj to, ako sa nenútene a celkom prirodzene venuje aj niektorým témam, ktoré sú v našej spoločnosti stále tabu. Zrozumiteľne a nenásilne ich podáva čitateľovi a zároveň ich vysvetľuje. Vôbec ma to neprekvapuje, keďže ako učiteľ sa stretol s mnohými problémami, ktoré trápia dospievajúce deti a aj týmto sa im svojou troškou snaží pomôcť. V Temnom proroctve nečakajte nejaké prudko napínavé bitky. Tento diel bol skôr o odhaľovaní minulosti, pravdy a proroctiev, ktoré predurčujú osud jednotlivých postáv. No to vôbec neznamená, že by bol nebodaj nudný. Práve naopak, páčil sa mi ešte viac, než ten prvý. Možno na tom malo podiel aj to, že sa do deja vrátili alebo v ňom boli spomenuté postavy, ktoré sme spoznali v predchádzajúcich sériách. Neskutočne sa teším na pokračovanie a neviem sa ho dočkať!